Giclée tlač alebo plátno múzeálnej kvality s rýchlou výrobou a rôznymi možnosťami povrchovej úpravy. ( Objednať ručne maľovanú reprodukciu
Prepnúť na digitálnu verziu obrazu)
Vyberte si z našich preddefinovaných rozmerov, ktoré zodpovedajú pôvodným pomeroḿ diela.
Zadajte šírku a výšku, ktoré potrebujete, aby sa reprodukcia hodila k vášmu rámu alebo stene. Print možno len orezávať, nikdy však nemennú veľkosť zvětšiť oproti pôvodnému obrázku, preto pri inom formáte stráca časť obrazu. Pred samotným vytlačiacím procesom vám pošleme digitálny náhľad na schválenie. Obrázok zobrazený na tejto stránke nezobrazuje reálny rez — len digitálny náhľad ukazuje presný výsledok.
Celosvetová doprava () do 2 týždňov namiesto štandardných 4 až 5 týždňov. (25 október)
Apollo and Hyacinth
Veľkosť reprodukcie
In the hallowed halls of the Galleria Nazionale di Palazzo Barberini in Rome, there exists a profound meditation on loss and divine grace captured in stone. Benvenuto Cellini’s Apollo and Hyacinth is not merely a sculpture; it is a breathtaking moment frozen in time, a testament to the artistic fervor of the Mannerist period. Carved from pristine Carrara marble around 1540, the work transcends simple representation to offer an idealized vision of human form and raw emotion. As one gazes upon the smooth, polished surfaces of the white marble, the translucency of the stone seems to breathe, lending a lifelike vitality to the mythological figures that emerge from the block.
The composition captures a delicate, poignant interaction between the sun god Apollo and his beloved Hyacinth. Apollo is depicted as a young man of muscular physique, his form subtly warped with the restless energy characteristic of Cellini’s Mannerist touch. Adorned with laurel leaves that crown his curly hair, he holds a lyre, an instrument that serves as a silent conductor to the drama unfolding at his feet. Kneeling before him is Hyacinth, portrayed with a more delicate build and a sense of profound reverence. The interplay between Apollo’s strength and Hyacinth’s vulnerability creates a dynamic tension, drawing the viewer into a sacred space where divinity meets mortality.
To understand this masterpiece, one must look beyond the subject to the revolutionary technique employed by Cellini. Moving away from the harmonious balance and perfect proportions championed by the High Renaissance masters like Raphael, Cellini embraced the complexities of Mannerism. He utilized intentional asymmetry and exaggerated poses to heighten the dramatic effect, seeking to distill the very essence of character through physical distortion. This stylistic choice allows the sculpture to convey a sense of psychological depth that a more balanced composition might lack.
The technical execution is nothing short of miraculous. Using only chisels and hammers, Cellini painstakingly refined every detail of the Carrara marble, achieving an astonishing level of realism. The subtle folds of drapery around Apollo’s torso and the soft, lifelike rendering of skin textures demonstrate a mastery over one of the most difficult mediums in art history. For the collector or the interior designer, such a piece represents the pinnacle of sculptural achievement, offering a sense of classical grandeur and sophisticated texture that can anchor any space with its timeless elegance.
Beyond its physical beauty, Apollo and Hyacinth serves as a profound exploration of the fleeting nature of existence. The sculpture captures a moment of serene interaction that hints at the tragic myth from which it is drawn—a story of love, accidental loss, and the transformation of grief into beauty. The contrast between the powerful, god-like presence of Apollo and the tender, kneeling posture of Hyacinth invites a contemplation on the complexities of human experience, exploring themes of power, humility, and devotion.
For those seeking to surround themselves with art that inspires deep thought and emotional resonance, this work stands as an incomparable icon. Whether viewed as a study in classical anatomy or a poetic ode to mythological tragedy, Cellini’s creation remains a vital piece of cultural heritage. A high-quality reproduction of this marble masterpiece allows the light and shadow of the Renaissance to enter the modern home, providing a focal point that celebrates the enduring power of beauty and the eternal dance between strength and vulnerability.
Originál diela „Apollo and Hyacinth“ sa nachádza v múzeu Museo Nazionale del Bargello a toto dielo je v verejnom vlastníctve – autorské práva vypršali.
Informácia o autorských právach pre „Apollo and Hyacinth“ od Benvenuto Cellini: dielo je v stave v verejnom vlastníctve – autorské práva vypršali. To určuje, či je možné voľne vytvárať reprodukcie tohto obrazu.
„Apollo and Hyacinth“ je Sculpture dielo.
Benvenuto Cellini, narodený vo Florencii v roku 1500 a zomretý tam v roku 1571, bol viac než len umelec; bol to živúci obraz talianskej renesancie. Jeho meno sa spája so zlatníctvom, sochárstvom, kresbou, ale aj s vojenským umením, hudbou a literatúrou – polymath v pravom slova zmysle. Celliniho život bol búrlivý a plný dobrodružstiev, ktoré odráža jeho osobnosť: sebavedomá, talentovaná a neustále hľadajúca uznanie. Jeho autobiografia, monumentálne dielo samo o sebe, nám ponúka jedinečný pohľad do sveta renesančného umelca a spoločnosti.
Celliniho rodina bola zasvätená hudbe – jeho otec bol muzikant a výrobca nástrojov. Mladý Benvenuto spočiatku prejavoval talent aj v tejto oblasti, no už ako pätnásťročný sa rozhodol venovať zlatníctvu. Jeho vášeň presvedčila otca, aby ho dal učiť slávnemu zlatníkovi Antoniovi di Sandrovi (Marconemu). Táto etapa bola pre neho dôležitá, ale aj plná nástrah – v šestnástich rokoch sa zaplietol do potyčky a bol vyhnaný z Florencie. Následne pracoval v Sieni pod vedením zlatníka Fracastora, kde si ďalej zdokonaľoval svoje remeslo. Tieto prvé roky formovali jeho osobnosť a umenie – učil sa rýchlo, bol odvážny a neustále hľadal nové výzvy.
Celliniho tvorba je rozsiahla a pestrá. Jeho zlatnícke práce sú oslavované pre svoju detailnosť, zručnosť a dynamiku. Medzi jeho najznámejšie diela patrí bezpochyby soľnička kráľa Francisca I. z Francúzska, ktorá sa nachádza v Kunsthistorisches Museum vo Viedni. Toto majstrovské dielo je ukážkou Celliniho schopnosti premeniť obyčajnú funkciu na umelecké minimum – strieborný povrch zdobia figúrky a scény plné pohybu a života. Jeho bronzová socha Perzeusa s hlavou Medúzy, umiestnená vo Florencii, je ďalším dôkazom jeho majstrovstva v sochárstve. Socha zachytáva triumf hrdinu nad obludou s neuveriteľnou silou a dynamikou. Celliniho medaily, ako napríklad zlatá medaila Ledy a labute pre Gonfaloniera Gabriello Cesarina, sú zase dokonalým zhmotnením jeho schopnosti spájať klasickú mytológiu s výtvarným umením.
Celliniho život nebol len o umeleckej tvorbe. Bol to aj odvážny vojak, ktorý sa zúčastnil viacerých obliehaní a tvrdo bojoval za Rím proti cisárskym silám. Bol tiež hudobník – hral na cornett a flautu pri pápežskom dvore. No najväčší vplyv na jeho povesť mal jeho autobiografia, Život Benvenuta Celliniho. Toto dielo je nielen záznamom jeho života, ale aj fascinujúci portrét renesančnej spoločnosti a kultúry. Je to priamočiarna, často chvastavá, ale vždy pútavá história plná príbehov o patrónoch, rivaloch a osobných dobrodružstvách. Hoci je potrebné vnímať ju s určitou dávkou kritiky – Cellini bol známy svojou sebaprezentáciou – zostáva neoceniteľným zdrojom informácií o živote umelca v 16. storočí.
Benvenuto Cellini zomrel vo Florencii v roku 1571 a zanechal po sebe bohaté umelecké dedičstvo. Jeho diela sú vystavené v najvýznamnejších múzeách sveta a jeho autobiografia je študovaná ako literárne majstrovské dielo. Celliniho tvorivosť, technická zručnosť a osobnosť ho radia medzi najdôležitejších umelcov manierizmu. Jeho život a diela sú symbolom renesančného ideálu – polymatha, ktorý sa vyznačuje talentom v mnohých oblastiach, ambíciou a odhodlaním vyjadriť svoju individualitu. Cellini je viac než len umelec; je to hlas renesancie, ktorý nám hovorí o kráse, sile a slobody umelca.
1500 - 1571 , Taliansko