Raný život a umelecké vzdelanie
Félix-Auguste Clément sa narodil 20. mája 1826 v meste Donzère vo Francúzsku. Jeho rané roky formovala tichá disciplina formálneho štúdia. Medzi rokmami 1843 a 1848 trávil čas na École nationale des beaux-arts de Lyon. Tam pracoval pod vedením umelca menom Jean-Claude Bonnefond, pričom si osvojoval základné mechanizmy svojého remesla, než sa vydal smerom k samotnému srdcu francúzskeho umenia.
V roku 1848 prišiel do Paríža, aby vstúpil do prestížnej École des Beaux-Arts. Toto obdobie štúdia ho priviedlo do ateliérov, kde pôsobili Michel Martin Drolling a François-Édouard Picot. Tieto roky zasvetili jeho technike a umožnili mu pod ich vedením pozorovať jemné nuansy svetla a formy. Jeho postup týmito inštitúciami priniesol významné uznanie v roku 1856, keď sa stal držiteľom prestížnej ceny Prix de Rome. Tento honor nasledoval po jeho námalbe návratu mladého Tobiasa, čo bol zážitok, ktorý predstavoval rozhodujúci moment v jeho ranom umeleckom vývoji.
Cesty a orientalistické zamówrenia
Po niekoľkých rokoch strávených v Ríme sa Clément v roku 1862 vydal na cestu do Egypta. Tam zasvätil svoj čas skicovaniu monumentálnych pamiatok a zachycovaniu scén plných princípov a dvorských aktivít. Jeho prítomnosť v tomto regióne priniesla viaceré významné zamówrenia, z ktorých mnohé pochádzali priamo od Khediva. Cez krajinu sa pohyboval ako dokumentár, ktorý s precíznosťou zachytával hravé svetlo a architektonické štruktúry miestneho prostredia.
Jeho pôsobenie v Egypte zahŕňalo aj špecifické zadanie od princeja Halima, ktorý mu poveril dekorovaním paláca Choubrah v blízkosti Káhiry. Na túto úlohu vytvoril diela ako Scènes de chasse à la gazelle. Tieto práce sa sústredili na špecifický pohyb a unikátne prostredie miestnej prírody. Do Francúzska sa Clément vrátil v roku 1868.
Neskôr ho francúzska vláda poverila cestou do Padovy. Jeho úlohou bolo prepisovanie a kopírovanie obrazov od Andrea Mantegna. Táto práca ho zaviedla do konventu Eremitani, kde sa plne venoval štúdiu tamtejších existujúcich fresiek.
Výstavy a pedagogická činnosť
Prítomnosť Clémenta na medzinárodnej umeleckej scéne bola definovaná niekoľkými významnými výstavami, ktoré mu priniesli uznanie. Svoje diela prezentoval na Druhej ročnej medzinárodnej výstavě v Londýne v roku 1872. O rok neskôr sa stal súčasťou veľkolepejnej výstavy Expo Vienna 1873. Jeho tvorba sa objavila aj na Expozícii universelle v roku 1878. Tieto významné vystúpenia predstavili jeho scénické kompozície širokému publiku po celom Európe.
V období medzi rokmi 1874 a 1877 pôsobil ako profesor na École Nationale v Lyone. Táto pedagogická éra mu poskytla príležitosť odovzdieť svoje technické znalosti v akademickom prostredí. Po týchto troch rokoch však z tejto funkcie odišiel a definitívne sa od pedagogickej činnosti odvrátil. Jeho čas strávený v Lyone ostáva výraznou kapitolou v jeho profesionálnom živote, situovanou medzi jeho fascinujúcimi cestami a neskoršími rokom života.
Významné diela a štýl
Clémentov ťah pędzľom sa často usádza v krajinách a portrétoch, ktoré definuje záblesk žiarivých farieb. Mal dar zachytávať postavy s poctom šľachtilosti, ktoré často trvajú v hieratických, nehybných pózach. Títo subjekti pôsobia vyrovnane a stálene, akoby boli zachytení v momente tichého rituálu. Jeho tvorba sa neustále pohybuje medzi širokým svetlom krajiny a špecifickou, detailnou prítomnosťou jednotlivca.
V jeho zachytávaní každodenného života dominuje sústredenie na unikátnosť prostredia. Jedno takéto dielo, Women Selling Water and Oranges on the Road to Heliopolis, Near Cairo, demonštruje jeho záujem o textúry konkrétneho miesta. Iné díelo, Vendeuses d'oranges à Héliopolis, sa nachádza v Musée des Beaux-Arts v Nice. Tieto obrazy odzrkadľujú čas, ktorý strávil pozorovaním svetla a ľudí tohto regiónu.
- Women Selling Water and Oranges on the Road to Heliopolis, Near Cairo (1872)
- Vendeuses d'oranges à Héliopolis
Posledné roky a smrť
Posledné roky Clémentovej umeleckej dráhy boli pozetné bojom s jeho vlastným zdravím. V roku 1877 musela byť prerušená jeho práca na commissionsi, kedy mal v Padovej prepisovať Mantegnovu fresku. Tento náročný úkol, ktorý sa odohrával v konvente Eremitani, zostal nedokončený kvôli jeho klesajúcemu fyzickému stavu. Toto náhle prerušenie jeho tvorivosti ho prinútilo odísť od oficiálnych pedagogických funkcií, ktoré doteraz zastával v Lyone, čo nakoniec vyústilo v jeho odchod do dôchodku.
V snahe nájsť úlevu v inom klíme a podeliť sa o šancu na uzdravenie, vydal sa na cestu do severnej Afriky. Zimu roku 1887–1888 strávil v Alžíri, dúfajúc, že tamtiesší vzduch mu obnoví sily. Tam aj skončil, keďho 2. februára 1888 odovzdal svoje svedomie. Zatiaľ čo niektoré záznamy uvádzajú, že jeho smrť nastala v Alžíri, iné historické relácie naznačujú, že skonal v Cherchelli.