Peter Vilhelm Carl Kyhn

Peter Vilhelm Carl Kyhn: Dánsky krajinár

Narodený: Kodaň, Dánsko (1819)
Zomrel: 1903

Raný život a umelecké vzdelanie

Peter Vilhelm Carl Kyhn sa narodil v Kodaňi ako syn Carla Gottlieba Kyhna a Sary Marie. Jeho otec spočiatku neodpúšťal jeho umeleckým ambíciám, čo ho prinútilo najprv absolvovať výcvik v obchodnej kancelárii. Ako kompromis mu však bol povolený štúdium u rytinára meďorytisu Georga Hoffmanna, kde si osvojil techniky, ktoré mu neskôr slúžili pri tvorbe jamás.

V roku 1836 začal Kyhn študovať na Králskej dánskej akadémii krásnych umení. Postupne prechádzal rôznymi školami v rámci akadémie, vrátane malby sadových modelov a modelovej maľby. Jeho učitelia, Christoffer Wilhelm Eckersberg a J. L. Lund, mu v implantovali klasické základy. Niels Lauritz Høyen, ďalší vplyvný učiteľ a umedelecký kritik, ho povzbudil k rozvoju unikátnej dánskej umeleckej identity. Myšlienky N. F. S. Grundtviga navyše inšpirovali Kyhna k obratu smerujúcemu k národnému romantizmu.

Vývoj v krajinárstve a národný romantizmus

Hoci sa Kyhn spočiatku venoval kresleniu postáv, nakoniec sa plne zasvätil krajinárskej maľbe, ktorá v tom čase získavala v dánskom umení veľký význam. Jeho prvá vystavená krajina, „Et bornholmsk strandparti“ (Pohľad na pláž na Bornholme), ktorú zakúpila Kráľovská dánska maľba, jasne demonštrovala jeho rodzący sa talent.

Kyhnova tvorba sa stala neoddeliteľnou súčasťou národného romantického hnutia, ktoré zdôrazňovalo témy dánskej identity a prírody. V roku 1848 získal stipendiu na cestovanie, hoci kvôli politickým nepokojom musel svoje štúdie odložiť. Jeho putovania cez Holandsko, Belgicko, Paríž a Itáliu (1850–1851) síce ovplyvnili jeho štýl, ale nepriniesli rozsiahle krajinárske plátna z týchto regiónov.

Kľúčové umelecké charakteristiky a evolúcia štýlu

Kyhnove rané krajiny sa sústredili na priame štúdie prírody, ktoré odśvetľovali jeho čoraz lepšie sa vyvíjajúce zručnosti. V jeho zrelom štýle dominujú evokatívne zobrazenia dánskej krajiny, a to najmä scény zachytené v svetle neskorobodňavých letných večerov. Práca ako „efter solnedgang i udkanten af en landsby“ (Po západe slnka na okraji dediny) alebo „sildig sommeraften ved himmelbjærget“ (Neskorove letné večer pri Himmelbjerget) epitomizujú túto obdobie jeho tvorby.

Kyhn bol aj pionirom plein air maľby, teda malby na pleinere. Experimentoval s malovaním v exteriéri, čo bolo v tej dobe relativne nový prístup, pravdepodobne počas letných pobytov v oblasti Himmelbjerget. Hoci je známy najmä svojimi pobrežnými scenami a lesmi, zachytával aj ploché prairie Jutsko, čím otvoril cestu iným umelcom k prijatiej tejto typickej dánskej krajiny.

Pedagogická činnosť a oddedenie

Kyhn zohral významnú úlohu v umeleckom vzdelávaní, keď od 50. rokov 20. storočia pôsobil v Škole kreslenia aj Škole maľby. V roku 1870 sa stal členom Králskej dánskej akadémie.

V rámci umeleckých organizácií sa podieľal na založení Dánskeho zväzu rytinárov (Den danske Radeerforening) v roku 1853 a pôsobil v rôznych výboroch pre výstavy. Kyhnova oddanosť k vykresľovaniu dánskej krajiny, jeho pionierske využitie techník plein air a jeho prísny prísme k vzdelávaniu umelcov upevnili jeho postavenie ako kľúčovej postavy v dejasť dánskeho umenia. Pomohol premostiť medzu medzi dánskym zlatým vekom a modernými umeleckými smeremi.

V histórii zostáva zapamätaný pre svoj prínos k vytvoreniu výrazného dánskeho štýlu krajinárskej maľby a za to, že svojou pedagogickou činnosťou vychoval novú generáciu umelcov.