Perilous Night Ručne maľované olejom, ťah po ťahu štetcom

Raný život, rodina a vzdelanie

Jasper Johns sa narodil 15. mája 1930 v meste Augusta v štáte Georgia. Manželstvo jeho rodičov skončilo rozvodom, keď bol ešte veľmi malý, čo viedlo k tomu, že vyrastal v Južnej Karolíne. Väčšinu svojho detstva strávil v Allendale v Južnej Karolíne, kde žil so svojimi starými rodičmi z otcovskej strany. Neskôr trávil čas so svojou matkou a otčimom v Columbii, až nakoniec žil so svojou tetou Gladys pri jazere Murray. K kresleniu sa začal venovať už v troch rokoch. Keď vstúpil do vysokého, bol už plne zameraný na svoj umelecký ruksavok, čo mu prinieslo úspech – v roku 1947 ukončil Edmunds High School v Sumter v Južnej Karolíne ako absolvent s najlepším výsledkom vo svojich ročníkoch.

Jeho formálne vzdelanie sa začalo na Juhu. Tri semestre študoval na University of South Carolina v Columbii. Po odchode z univerzity sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku. Tam sa zapísal na Parsons School of Design, aby pokračoval v svojom štúdiu. Počas týchto formujúcich sa rokov pracoval na rôznych dočasných brigádach, vrátane práce predavača v knižnici, než jeho umeleckú cestu prerušila povinná vojenská služba.

Vojenská služba a návrat do New Yorku

Trajektória jeho raných rokov bola prerušená v roku 1951, keď bol povolaný do americkej armády počas korejskej vojny. Toto obdobie služby ho vzdialilo od umeleckých škôl východného pobrežia a postavilo do dvoch veľmi odlišných prostredí. Strávil čas v základne Fort Jackson v Južnej Karolíne, skôr než bol odoslaný do japonského Sendaja. Tieto roky vojenskej služby mu poskytli potrebný odstup od pulzujúcej umeleckej scény, ktorú začal v New Yorku objavovať.

K letu 1953 sa vrátil do New Yorku. Mesto bolo v tom čase miestom transformácie a on si našiel prácu v kníhkupectve Marboro Books. Toto zamestnanie mu umožnilo opäť sa usadiť v urbánnom prostredí a pohybovať sa v jeho sociálnych a umeleckých vrstvách. Práve počas týchto mesiacov po návrate z vojny začal budovať väzby, ktoré neskôr definovali jeho umeleckú tvorbu, keď pracoval vedľa iných umelcov v mestských loftoch a štúdiách.

Narodenie nového vizuálneho jazyka

Do roku 1954 sa v spôsobe, akým sa na plátne pracovalo s predmetmi, odohral zásadný zlom. Namiesto spontánnych, gestických stôp, ktoré definovali celú túto éru, nastal posun smerom k veciam, ktoré už náš umysł pozná. To znamenalo využitie symbolov, ktoré nevyžadovali žiadne vysvetľovanie: vlajky, mapy, ciele, písmená a čísla. Nešlo o ilustrácie konkrétnych udalostí, ale skôr o rozpoznateľné tvary využívané na skúmanie toho, ako vnímajeme význam. Jeho tvorba sa stala spôsobom, ako pozrieť sa na samotný akt vnímania, pričom využíval to známe na to, aby spochybňoval podstatu reprezentácie.

Tento prístup pomohol upevniť jeho pozíciu ako kľúčovej postavy v rozvoji amerického povojnového umenia. Jeho prvá sólová výstavba sa uskutočnila v roku 1958 v galérii Leo Castelli, kde sa prítomnosť týchto bežných symbolov po razu stretla s širším publikom. Obrazy sa nesnažili uniknúť zo sveta prostredníctvom abstrakcie; skôr prinášali svet priamo do štúdia prostredníctvom týchto tichých, repetitívnych motívov. Odstránením potreby naratívu sa stredbotie zmenil na povrch a spôsob, akým symbol funguje ako vizuálny kód.

Technika a umelecký štýl

Povrch Johnsoch malieb pôsobí často ťažkopádne a vrstvito. Často využíval enkaukstu, proces, pri ktorom sa pigment mieša s horúcou voskou, čím vzniká hustá a textúrovaná vrstva. Táto metóda umožňuje vytvoriť fyzickú hĺbku, ktorá doslova sedí na plátne, pričom do vosku niekedy priamo vkláďal koláže a tlač z novinových papierov. Tieto vrstvy neevokujú rýchlé, spontánne gestá. Naopak, jeho diela vykazujú pocit vedomej kontroly. Každá stopa a každý tvar sa zdá byť umiestnený so špecifickým zmyslom, čím sa vzdialil od chaotických, emocionálnych kvapek, ktoré vidíme v iných štýloch polovice 20. storočia. Preferoval skôr kalkulovaný prístup k tomu, ako je obraz konštruovaný.

Okvenok plátna sa jeho rukopis prejavuje mnohými spôsobmi. Pohyboval sa medzi ťažkou textúrou enkaukstu a presnými, ostrými čiarami grafiky. Jeho tvorba zahŕňala litografiu, siebotlač, akvatintu aj leptanie. Tieto metódy mu umožnili opakovať určité tvary a symboly s rozmanitými textúrami. Často používal rovnaké motívy – čísla, písmená alebo mapy – aby sledoval, ako sa menia, keď sa zmení aj spôsob ich nanášania. Jeho prácou je skúmanie toho, ako si divák rozpozná tvar a ako sa to rozpoznanie mení, keď je povrch vrstvený alebo fragmentovaný.

• Target (1958)
• White Flag (1955)
• Colored alphabet (circa 1959)
• False Start (1959)
• Perilous Night (1982)

Kľúčové diela a ikonická obrazová náročnosť

Jeho tvorba sa často sústredí na veci, ktoré už ľudská myseľ pozná. V polovici 50. rokov využil obraz Flag (1954–55) koláž z hviezdičiek a pruhov, kde vrstvil novinový papier s pigmentom. Tento prístup premenil známy symbol na texturovaný povrch z vosku a papiera. Obrazová náročnosť sa postupne posúvala od týchto veľkých, plochých symbolov smerom k koncentrovanejším formám. Následovala séria cieľov, v ktorej využil motív stredu pre spochybnenie toho, ako vníma jednoduchý tvar samotný divák. Jedným z takýchto diel je Target with Four Faces (1958), ktoré umiestnilo tváre do červeného polia, čím prostredníctvom ich opakovanej, bezvýraznej kompozície vyvolalo pocit neistoty.

Zameranie na rozpoznateľné objekty pokračovalo aj do 60. rokov. Díelo z roku 1961, Map, využilo fragmentované znázornenia Spojených štátov na skúmanie geografie a identity. Toto obdobie prinieslo aj posun k trojrozmerným formám, ktoré napodobňovali každodenné predmety. V roku 1960 vznikla séria Painted Bronze (Beer Cans). Tieto sochy boli odliaty v bronze, ale následne natierané tak, aby vyzerali presne ako bežné objekty, ktoré predstavovali, čím sa zľahčili hranica medzi reálnym predmetom a jeho maľovanou reprezentáciou.

• White Flag (1955)
• Three Flags (1958)
• False Start (1959)
• Colored Alphabet (cca 1959)

Kruh vplyvných sprievodníkov

V loftoch Manhattanu bol vzduch hustý od spoločných ideí a tichého trenia blízkosti. Jasper Johns žil v apartmánoch susediacich s miestom, ktoré obýval Robert Rauschenberg, čo bol vzťah, ktorý bol až do roku 1961 rovnako romantický aj umelecký. Tspenti dni navrhovaním výkladov pre obchody ako Tiffany a Bonwit Teller, pričom pracovali vedľa seba a spoločne transformovali to obyčajné na niečo úplne iné. Táto blízkyť znamenala, že ich tvorba bola v neustálom dialógu, v nepretržitom výmene myšlienok a vizuálnych experimentov, ktoré pomohli definovať nový smer americkému umeniu.

Tento kruh sa rozširoval aj do sféry zvuku a pohybu. Jasper Johns bol bltkým priateľom kompozitóra John Cage a choreografa Merce Cunninghama. Tieto spojenia priniesli do jeho myslenia iný druh rytmu, hlboko zakorennený v avantgarde. Pohyboval sa v krajine, kde boli hranice medzi rôznymi disciplínami priepustné, ovplyvnený spôsobom, akým Cage a Cunningham pristupovali k štruktúre a náhode. V pozadí sa vplývali aj myšlienky Marcel Duchamp, ktoré poskytovali rámec na spochybňovanie samotnej podstaty toho, čo môže objekt reprezentovať, keď je umiestnený v rámci.

Odkaz a trvalý vplyv

Prechod od spontánnych, gestických stôp abstrakčnej expresionizmu k rozpoznateľnej obrazovosti pop artu sa v značnej miere odohral práve v jeho rukách. Tým, že sa vydal za to, čo už myseľ už pozná – vlajky, ciele a čísla – a zaobsluhoval ich ako predmety hlbokého skúmania, zásadne zmenil spôsob, akým umelci pristupovali k plátnu. Tento smer k každodennosti pripravil cestu pre diela umelcov ako Andy Warhol a Roy Lichtenstein, ktorí neskôr na tieto myšlienky masovej kultúry a komodifikácie navštívili a postavili svoje umelecké světy.

Jeho prítomnosť v umeleckom svete bola poznačená významným uznaním. V roku 1988 získal Zlatého lva na Vernajskom bienále. Neskôr, v roku 2011, mu bolo vyznačené Prezidentské medaillónové vyznenajenie slobody. Tieto počty odzrkadľujú celok životného procesu, ktorý bol zasvetený spochybňovaniu podstaty reprezentácie a spôsobu, akým symboly fungujú v neustále sa meniacej spoločnosti.

• Flag (1954–55)
• Target (1958)
• Map (1961)
• Perilous Night (1982)

Kde dnes uvidieť jeho diela

Ak si chcete jeho obrazy a sochy vychutnať na vlastné oči, vašou cestou môže byť New York. Moderné múzeum umenia (MoMA) uchováva niekoľko jeho diel, zatiaľ čo Whitney Museum of American Art a Metropolitan Museum of Art majú jeho tvorbu trvalo zakotvený vo svojich zbirkách. Tieto inštitúcie ponúkajú pohľad na rôzne etapy jeho vývoja, od raných experimentov s enkaukstou až po neskoršie skúmania umeleckého ateliéru.

Jeho prítomnosť však presahuje hranice Spojených štátov. V Londýne uchováva Tate Modern diela, ktoré odzrkadľujú jeho dlhoročný záujem o to, ako vnímajeme známe symboly. Možnosť vidieť tieto objekty v takto odlišných prostredí umožňuje bližšie spoznať, ako sa jeho využitie textúry a repetície mení pod vplyvom odlišného svetla.

• White Flag, 1955
• Target, 1958
• Map, 1961
• Perilous Night, 1982
• Dancers on a Plane, približne 1964