Redeemed

Život a vzdelanie Rudolfa Bachera

Narodený v samom srdci Viedne v Rakúsku 20. januára 1862, Rudolf Bacher vstúpil do sveta, ktorý neskôr formoval jeho ruky aj jeho umeleckú víziu. Bol mužom mnohých disciplín, ktorý našiel svoju cestu medzi jemnými nuansami maľby a hmatateľnou hmotou sochárstva. Jeho rané roky v tomto veľkomestě položili základy pre život strávený v prepojení s tvorkavými prúdmi rakúskej metropolie, v ktorej zostal až do svojej smrti 16. apríl 1945.

Cesta jeho vzdelania ho priviedla na Vídeňskú akadémiu krásnych umení, kde sa od roku 1882 do 1888 plne zasvätil štúdiu. Práve v týchto posvätených múroch začal jeho talent nadobudúvať jasný tvar pod vedením skúsených majstrov. Tajomstvá svojho remesla sa učil od Leopolda Carla Müllera a historického maliarza Christiana Griepenkerla. Títo mentori mu poskytli technický základ nevyhnutný pre človeka, ktorý sa neskôr naučil s rovnakou ľahkosťou ovládať aj plátno, aj hlinu.

Vďaka týmto rokom prísneho tréningu si Rudolf Bacher vypracoval disciplínu potrebnú na ovládnutie rôznych médií. Jeho čas na akadémii nebol len obdobím výučby, ale formatívnou érou, ktorá ho pripravila na mnohé rôly, ktoré v budútnosti obsadil. Zo svojich štúdií sa vrátil so zručnosťami maliarza aj sochaře, pripravený prispieť k neustále sa meniacej umeleckej krajine svojho rodného mesta.

Profesionálna dráha a akademické funkcie

Jeho vplyv v umeleckých kruhochoch Viedne steadily narastal, ako sa postupoval prostredníctvom profesionálnych stupňov. Do roku 1894 si už zabezpečil svoje miesto ako člen Vienna Künstlerhaus, čo bol krok, ktorý upevnil jeho prítomnosť v kreatívnom živote mesta. Jeho ambície však siahali až k avantarde novej éry, čo ho priviedlo k tomu, že sa stal zakladajúcim členom skupiny Vienna Secession. Táto angažovanosť nebola len otázkou členstva; bol vyzvaný, aby skupinu viedol, pričom slúžil dva odlišné funkčné obdobia ako jej prezident v rokoch 1904–1905 a 1912–1914.

Sály jeho bývalej školy ho nakoniec prijali späť, nie ako študenta, ale ako mentora. Od roku 1903 až do roku 1933 zastával profesorské miesto na Viedenskej akadémii, kde po tri dekády formoval mysle novej generácie umelcov. Jeho oddanosť tejto inštitúcii bola také veľké, že bol nakoniec menovaný honorárnym členom Akadémie, čo bolo vyznenajúcie vyznenanie jeho dlhoročnej posvetnosti akademickému životu Viedne.

Umelecký štýl a neskoršia tvorba

V raných rokoch svojho tvorivého života hľadal Rudolf Bacher inšpiráciu v tom, čo je sväté. Jeho štetec bol často vedený náboženskými témami, v ktorých sa snažil zachytiť duchovnú váhu svojich predmetov prostredím farby. Táto oddanosť božskému odmietala jeho formatívne obdobie, kým sa snažil preložiť víru do vizuálnej podoby. S postupným vývojom jeho umeleckého citu sa jeho tvorba posunula smerom k prúdovom modernému umeniu, odrážajúc tak meniace sa estetické vlny jeho éry.

Jeho talent sa však neodzrkadľoval len na plátne. Stal sa pravidelným prispevateľom časopisu Ver Sacrum, kde sa delil o svoje schopnosti prostredníctvom kresieb a drevorytov. Tieto grafické diela mu umožnili skúmať precíznosť čiary a hru svetla a tieňa spôsobom, ktorý maľba vždy nedovoľovala. Táto všestrannosť ho definovala ako umelca, ktorý dokázal ovládať tak veľkolepé plátno, ako aj intímny detail tlače.

S upúšťaním rokov jeho záujmy prešli tichou transformáciou. Rozmachové naratívy jeho mladosti ustúpili hlbšej, pozorovavacej štúdii sveta okolo neho. V neskorších rokoch svojú pozornosť venoval nuansám portrétnej maľby a snažil sa zachytiť charakter svojich modelov. Inú formu vyjadrenia našiel aj v socháre ná, keď vytváral malé zvieracie figúrky, ktoré si vyžadovali jemný a presný dotyk. Tento posun od toho, čo je duchovné a veľkolepé, k tomu, čo je osobné a miniatúrne, odhalil človeka hlboko vnímajúceho jemné detaily života.

Významné diela a uznanie

Nosičom ľudského ducha v tvorbe Rudolf Bacher bol jeho štetec, čo sa možno najjasnejšie prejavilo v jeho diele z roku 1901, kde olej na plátne pod názvom Two Sisters zachytil hĺbku bytia. Toto monumentálne dielo, s rozmermi 200 x 136 cm, ponúka fascinujúci pohľad do portrétnej tvorby premenlivé éry. Dnes je toto majstrovské dielo uchovávané v kolekcii Osterreichische Galerie Belvedere vo Viedni v Austrísku, kde stále odráža vizuálny jazyk jeho doby.

S postupujúcimi rokmi sa mu začali vyjadriť aj vysoké pocty, ktoré odrážali hlbokú úctu jeho kolegov aj samotného mesta. V roku 1942, pri príležitosti jeho osiemdesiatych narodenín, mu bolo pripomenuté ocenenie Goethe-Medaille für Kunst und Wissenschaft. V tom istom roku získal aj Ehrenring der Stadt Wien, vyznamenanie, ktoré potvrdilo jeho nesísťateľný vzťah k životu a kultúre Viedne.