Self-portrait Ručne maľované olejom, ťah po ťahu štetcom

Raný život, rodina a vzdelanie

Joseph Melling prišiel na svet 27. decembra 1724 v Saint-Avold. Narodil sa do rodu, v ktorom umenie bolo spoločným jazykom; jeho rodina tvorila dlhoroční rad maliarov, rytovateľov, architektov a rezbárov. Toto remeselnícke dziedzictwo pravdepodobne formovalo jeho rané chápaniu tvaru a štruktúry. Po návšteve latinskej školy v Saarlouis hľadal praktické majstrovstvo v Paríži, kde absolvoval učeňstvo v stolárenstve. Toto obdobie manuálnej práce mu poskytlo základ technickej disciplíny, predtým, než sa plne venoval krásnemu umeniu.

Jeho talent ho neskoro viedol k najvyšším úrovniam vzdelávania. Joseph Melling študoval pod rukami Carle van Loo a François Boucher, pričom nasával nuansy ich odlišných prístupov. Jeho oddanosť pędzlu bolo odmenené v roku 1750, keď získal cenu Prix de Rome v oblasti maľby. Za toto vyznenajšie čestné vyznenanie predstavil verziu Labanovej odovzdávajúcej svoju dcéru Jakubovi. Tento úspech označil jeho nástup ako maliar s veľkým potenciálom a pripravil stage pre jeho budúce služby na európskych dvoroch.

Dvorský maliar a zamavnávky v Karlsruhe

V roku 1758 si Joseph Melling našiel svoje miesto v dvorských kruhochoch v Karlsruhe, kde sa ako dvorský maliar Margraviate of Baden pripojil k svojmu bratovi, sochárovi Christophovi Mellingovi. Toto obdobie jeho života bolo poznačené nielen profesijným vzostupom, ale aj osobným spolupôsobením. V roku 1759 sa vydal za Josefu Lengelacher, dcéru sochára Ignaza Lengelachera, čím ešte hlbšie zaplietol svoju rodinu do umeleckej látky tohto regiónu. Jeho prítomnosť v paláci nebola len prítomnosťou remeselníka, ale dôverenej osobnosti v rámci celého panovstva.

Jeho ruka bola často volaná k zdobeniu veľkolepých priestorov šľachty. Do roku 1760 dokončil stropný náter pre veľkú mramorový hall paláca, čo bol prácou, ktorá si vyžadovala nielen technickú zručnosť, ale aj hlboké pochopenie dvorského rozmeru. Jeho vplyv sa šíril aj za palácové múry do posvätných priestorov komunity; v roku 1764 sa venoval Stadtkirche v Rastatte, kde vyzdobil oltár. Tieto zamavnávky odzrkadľovali život zasvedený do vyrovnávania požiadaviek svetského nádory aj náboženskej oddanosti.

Okrem svojho umeleckého štípcu pôsobil Melling aj ako bystré oko šľachty. Slúžil ako poradca grófky Karoline Luise, ktorej pomáhal pri dôslednom budovaní umeleckej kolekcie. Táto kolekcia by v konečnom dôsledku tvorila základ Štátnej umeleckej haly v Karlsruhe (Staatliche Kunsthalle Karlsruhe), čo dokazuje, že jeho vplyv pomohol formovať samotnú históriu umenia v tomto regióne ešte dlho po tom, čo jeho vlastná ruka prestala pracovať.

Umenlecká činnosť v rôznych regiónoch

S upłyvom rokov sa Mellingova reputácia šírila čím ďalej širšie, čím viac ho vyvádzala z uzavretých kruhov nádvoria v Karlsruhe. Stal sa poutníkom krajinou, ktorý so sebou nesol štetce do rôznych posvätených i šľachtorských prostriedkov, aby naplnil svoje umelecké záväzky. V roku 1769 sa jeho tvorivá ruka presunula do Schutternu, kde vzhlavom k nebesom skladal stropné fresco pre kláštorný kostol. V tom istom roku jeho pozornosť upútal kapucínsky kláštor v Baden-Badene, kde vytvoril dekorácie zdobiace ich honosné sály.

Jeho neustále putovanie pokračovalo, keď sa pohyboval cez okolité územia a hľadal nových patronov i nové steny, ktoré by dokázal ozdobiť. Do roku 1770 dorazil do Hechingenu, kde pracoval na vytvorení oltárov pre Stiftskirche. Požiadavky jeho nadaného talentu však znamenali, že nemohol dlho zůstať na jednom mieste. O dva roky neskôr sa ocitol vo Freiburgu, kde bol poverený vytvorením veľkolepejnej nástennej maľby pre Grandunukráľovský palác – diela, ktoré si vyžadovalo nielen fyzickú silu, ale aj nesmiernu stabilitu ruky.

Učiteľská činnosť a neskoršie roky

V svojich neskorších rokoch sa Joseph Melling venoval výučbe iných a založil školu kreslenia v priestoroch, ktoré kedysi slúžili ako palácová menažéria. Toto obdobie pedagogickej činnosti bolo poznačené zásadnou zmenou jeho životných okolností; do roku 1774, pod tlakom finančnej nevyhnutnosti, opustil dvôr v Karlsruhe a presťahoval sa do Estrasburga. Práve tam sa pokúsil o formalizáciu svojich pedagogických ambícií založením umeleckej školy známej ako Academie de déssin d’après nature.

Prúd politických zmien nakoniec dorazil až k jeho dverám a do roku 1789 bola škola, ktorú vybudoval, nahradená novým systémom štátnych škôl pod centrálnou kontrolou. Napriek tomu však duch jeho výučby nezmizol. Do roku 1791 našiel prostriedky na otvorenie súkromnej školy, čo sa mu podarilo vďaka podpore jeho syna, Josepha Ignaza Mellinga. Toto rodinné spojenie mu umožnilo pokračovať v práci v oblasti umenia kreslenia, aj keď sa svet okolo neho nachádzal vo fáze hlbokej transformácie.